Nedeľný obed Karpatských Lovarov

Spomienka, ktorá vonia domovom.


Nedeľa u babky bola vždy výnimočná. Spomínam si na nádheru jej domu, na vône, ktoré sa šírili už od rána, na servis a pestrosť jednoduchých, a pritom výnimočných jedál.

Všetko to v sebe nieslo históriu, kultúru a hrdosť Karpatských Lovarov.


Babka si neskutočne strážila obedovú súpravu. Používala ju výlučne v nedeľu a počas sviatkov. Na stole bol vždy biely, vyškrobený obrus, jedálenský servis a poriadok, ktorý nebol chladný – bol dôstojný. Na stole nechýbala polievka s domácou cestovinou, mäso, vždy dusená príloha a koláč. Nie pre okázalosť, ale preto, že nedeľa si to zaslúžila.


Ten obraz mám dodnes pred očami tak reálny, akoby som tam sedel znova. Veľký stôl, rodina pokope, pokoj v dome. Tá atmosféra ma formovala ako človeka, ako chlapa. A viem, že na to nikdy nezabudnem.


Babka vždy sedela pri kraji stola, bližšie ku dverám do kuchyne. Vstávala, dopĺňala taniere, sledovala, či je každý najedený. Starala sa o nás bez veľkých slov, prirodzene, s láskavosťou. Ten pocit domova a jednoty bol vzácny.
Pri stole sa vždy rozprávalo o histórii rodiny, o živote rodu, o tom, odkiaľ pochádzame. Neboli to nudné príbehy – práve naopak. Fascinovali ma. Počúval som a učil sa. Po obede sa často hrali obľúbené piesne mojej starkej – Halgato, ťahané, pomalé piesne, ktoré v sebe niesli smútok aj hrdosť zároveň.


Bolo to krásne obdobie. A ja by som každému prial mať také detstvo a také spomienky.
Možno vás dnes inšpirujem aj niečím konkrétnym – receptom mojej starkej. Jedným z jednoduchých, no symbolických jedál bol tradičný lovarský koláč mejiny.


Lovarský koláč Mejiny.
Ide o koláč z riedkeho kysnutého cesta, plnený tvarohom, pečený z oboch strán – jednoduchý, sýty a úprimný.


Ingrediencie (cesto):
500 g hladkej múky
250 ml vlažného mlieka
25 g čerstvého droždia
1–2 lyžice cukru
štipka soli
Plnka:
250 g jemného tvarohu
cukor podľa chuti


Postup:
Vo vlažnom mlieku rozpustíme droždie s cukrom a necháme vzísť kvások.
Pridáme múku, soľ a vymiešame riedke kysnuté cesto. Necháme kysnúť približne 45–60 minút.
Z cesta tvarujeme menšie bochníky, ktoré naplníme tvarohovou plnkou a jemne uzavrieme a rozvaľkáme na tenkú placku.
Pečieme na suchej panvici (alebo platni) z oboch strán dozlatista.
Po upečení môžeme potrieť maslom a jemne posypať cukrom.
Nie je to len koláč. Je to spomienka.


A možno sa dnes len treba na chvíľu zastaviť. Možno sa len obzrieť okolo seba. Lebo to skutočné bohatstvo nie je ďaleko. Je blízko. Možno v spomienke. Možno pri stole. Možno v susedovi, ktorý je sám.
Možno v starom človeku, ktorý si ešte pamätá časy, keď sa nedeľa prežívala, nie len prečkala. Možno v niekom, kto by si rád sadol k stolu, vypil polievku a len chvíľu nebol ticho.
Nedeľa nás neučí variť lepšie jedlá. Učí nás byť spolu. Počúvať. Pamätať si, odkiaľ pochádzame. A vážiť si ľudí, ktorí nás formovali – tak, ako moja babka formovala mňa.


Ak si dnes upečiete mejiny, možno to nebude len koláč.
Možno to bude malý návrat domov.

2. augusta si pripomíname rómsky holokaust – Pamätný deň rómskeho holokaustu.

01.08.2026

Z rozprávania mojich blízkych som mal možnosť vypočuť si príbehy, ktoré sa, žiaľ, naozaj stali. Príbehy bolesti, straty, strachu, ale aj návratov, nádeje a rodinnej súdržnosti.Idanská ulica na kopci, s krásnym výhľadom na historické centrum Košíc… Sedím na lavičke a spomínam na domov mojej rodiny. Práve tu stál náš dom. Naša rodina tu žila viac ako sto rokov. Bolo [...]

Slovensko sa stalo štátom jedného mesta

24.07.2026

Pred pár dňami som zavolal kamarátovi, ktorého som nevidel už veľmi dlho. Chcel som ho pozvať na kávu alebo na pohár vína, porozprávať sa o živote a o tom, ako sa mu darí. Je to človek, ktorý mi vždy vedel úprimne poradiť a neraz mi pomohol nájsť správny smer. Telefón zdvihol okamžite. „Ivko, ahoj! Ako sa máš?“ Potešil som sa. Odpovedal som mu, že práve preto [...]

Čo sa stalo s Rómami?

23.06.2026

Začnem spomienkou. Pamätám si stretnutia na veľkých fórach, kde sa o Rómoch hovorilo z úst Rómov. V miestnostiach vládol rešpekt. Ľudia počúvali jeden druhého. Rómovia boli hrdí na to, kým sú, a bolo to cítiť v každom geste, v každom slove. Pamätám si ženy oblečené elegantne, často ozdobené tradičnými zlatými šperkami. Vlasy mali upravené, vystupovanie [...]

ivanhriczko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 64764x
Priemerná čítanosť článkov: 1045x

Autor blogu

Kategórie