Rómovia

OPUSTENÍ: Slovo, ktoré mení pohľad na chudobu aj Rómov
Verejná diskusia o nelegálnych osadách na Slovensku je dlhodobo zaťažená nesprávnymi pomenovaniami, emóciami a zjednodušeniami.
Často sa mieša chudoba, sociálne zlyhanie štátu a rómska národnostná menšina do jedného obrazu, ktorý neodráža realitu – a najmä nepomáha riešeniam.
Práve preto je dôležitý nový jazyk.Slová totiž neurčujú len to, ako hovoríme, ale aj ako rozmýšľame a konáme.
„Opustení“ – dôstojné a pravdivé pomenovanie
Nové pomenovanie ľudí žijúcich v nelegálnych osadách ako „opustení“ je zásadným posunom.
Neuráža, neponižuje, neoznačuje etnicitu.
Jasne však pomenúva podstatu problému:ľudia žijúci v extrémnej chudobe sú opustení systémom, inštitúciami a dlhodobým politickým nezáujmom.
Toto slovo presne vystihuje realitu 21. storočia, v ktorom by neľudské životné podmienky nemali mať miesto – a predsa existujú.
Rómska národnostná menšina ≠ chudobaZásadné je jasné oddelenie dvoch vecí, ktoré sa na Slovensku neustále a nesprávne spájajú:
– rómska národnostná menšina a chudoba.
Rómska kultúra, identita a národnosť nemajú nič spoločné s nelegálnymi osadami, sociálnym vylúčením či biedou.
Chudoba nie je kultúrna vlastnosť. Je dôsledkom historických rozhodnutí, segregácie a dlhodobého zlyhania verejných politík.
Spájať Rómov ako národnosť s chudobou znamená kolektívnu vinu, ktorá je nespravodlivá, nepravdivá a nebezpečná.
Úloha štátu a ministerské vnímanieak má dôjsť k reálnej zmene, musí sa začať na úrovni štátu a ministerstiev.Rómovia musia byť vnímaní ako rovnocenná národnostná menšina, nie ako sociálny problém.
To znamená:- rešpekt k identite,- partnerský dialóg,
systémové riešenia založené na dátach, nie predsudkoch, a jasné rozlíšenie medzi národnostnou otázkou a sociálnou chudobou.
Bez tejto zmeny vnímania zostanú všetky projekty len kozmetikou.Správne pomenovanie je začiatok riešeniaKaždé úspešné riešenie sa začína správne položenou otázkou.A tá sa nezaobíde bez správnych slov.
Pomenovanie ľudí v nelegálnych osadách ako „opustení“ je prvým krokom k tomu, aby sme prestali hovoriť o nálepkách a začali hovoriť o zodpovednosti.
– Nie rómskej.- Ale štátnej.
Správne pomenovanie problému nie je cieľ – je to úspešný začiatok jeho riešenia.
Váš Ivan Hriczko