Gelnica: Menej emócií, viac faktov


Posledné dni sledujem diskusiu okolo zásahu polície v Gelnici. Sociálne siete zaplavili videá, komentáre a okamžité rozsudky. Ešte ani nepoznáme všetky okolnosti prípadu, no mnohí už majú jasno, kto je vinný a kto obeť.


Mne však chýbajú odpovede na základné otázky.


Prečo mladý muž pred políciou utekal? Prečo nerešpektoval výzvy hliadky? Čo zásahu predchádzalo? Išlo o bežnú kontrolu, preverovanie osoby podozrivej z protiprávneho konania, alebo o niečo úplne iné?


Ak niekto uteká pred políciou a kladie odpor, je prirodzené, že policajti použijú zákonné donucovacie prostriedky. To ešte automaticky neznamená, že postupovali správne alebo nesprávne. Práve preto má celý prípad preveriť príslušný orgán a nie Facebook či politici.


Mrzí ma, že namiesto upokojovania situácie sledujeme ďalšie vyostrovanie napätia. Niektorí politici a aktivisti sa opäť pretekajú v tom, kto natočí silnejšie video alebo napíše ostrejší status. Výsledkom nie je pravda, ale ešte väčšie rozdelenie spoločnosti.


Úprimne, výroky typu „dostalo sa mi do rúk video“ považujem za nedostatočný základ na verejné súdy. Od predstaviteľov štátu očakávam, že budú pracovať s faktami, správami z terénu a výsledkami preverovania, nie s úryvkami videí kolujúcimi po sociálnych sieťach.

Rovnako ma trápi, keď sa niektorí predstavitelia rómskej komunity nechajú vtiahnuť do politických hier namiesto toho, aby prispievali k upokojeniu situácie a hľadaniu riešení. Takýto prístup nepomáha nikomu – ani rómskej komunite, ani polícii, ani obyvateľom Gelnice.


Pýtam sa preto jednoducho: Pomôžu emotívne videá, vzájomné obviňovanie a zbieranie politických bodov ľuďom v Gelnici? Nepomôžu.


Pomôže iba dôkladné preverenie celého prípadu, pomenovanie prípadných pochybení na ktorejkoľvek strane a rešpekt k faktom. Lebo v právnom štáte by nemali rozhodovať emócie ani sociálne siete, ale dôkazy.

2. augusta si pripomíname rómsky holokaust – Pamätný deň rómskeho holokaustu.

01.08.2026

Z rozprávania mojich blízkych som mal možnosť vypočuť si príbehy, ktoré sa, žiaľ, naozaj stali. Príbehy bolesti, straty, strachu, ale aj návratov, nádeje a rodinnej súdržnosti.Idanská ulica na kopci, s krásnym výhľadom na historické centrum Košíc… Sedím na lavičke a spomínam na domov mojej rodiny. Práve tu stál náš dom. Naša rodina tu žila viac ako sto rokov. Bolo [...]

Slovensko sa stalo štátom jedného mesta

24.07.2026

Pred pár dňami som zavolal kamarátovi, ktorého som nevidel už veľmi dlho. Chcel som ho pozvať na kávu alebo na pohár vína, porozprávať sa o živote a o tom, ako sa mu darí. Je to človek, ktorý mi vždy vedel úprimne poradiť a neraz mi pomohol nájsť správny smer. Telefón zdvihol okamžite. „Ivko, ahoj! Ako sa máš?“ Potešil som sa. Odpovedal som mu, že práve preto [...]

Čo sa stalo s Rómami?

23.06.2026

Začnem spomienkou. Pamätám si stretnutia na veľkých fórach, kde sa o Rómoch hovorilo z úst Rómov. V miestnostiach vládol rešpekt. Ľudia počúvali jeden druhého. Rómovia boli hrdí na to, kým sú, a bolo to cítiť v každom geste, v každom slove. Pamätám si ženy oblečené elegantne, často ozdobené tradičnými zlatými šperkami. Vlasy mali upravené, vystupovanie [...]

ivanhriczko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 65829x
Priemerná čítanosť článkov: 1062x

Autor blogu

Kategórie