Úrad vlády pripravuje zmenu štatútu Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Podľa dostupných informácií má splnomocnenec naďalej zostať poradným orgánom vlády, avšak s novým nastavením fungovania.
Každá zmena vo verejnej správe by však mala mať jasný dôvod, cieľ a vysvetlenie. O to viac v prípade inštitúcie, ktorá sa dlhodobo venuje jednej z najväčších národnostných menšín na Slovensku.
Je preto namieste položiť niekoľko otázok.
Ak bolo doterajšie právne nastavenie úradu v súlade so zákonmi a umožňovalo plniť jeho úlohy, čo je skutočným dôvodom pripravovanej zmeny? Aký problém má novela vyriešiť? Aké nedostatky boli identifikované v súčasnom systéme? Aké pozitívne výsledky má nové nastavenie priniesť?
Verejnosť, samosprávy, odborníci aj samotné rómske komunity by mali poznať odpovede. Nie preto, aby zmenu automaticky odmietali alebo podporovali, ale preto, aby jej rozumeli.
Pri tejto téme však nemožno obísť ani otázku zodpovednosti samotného Úradu splnomocnenca a jeho vedenia. Ak sa pripravujú zásadné zmeny, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie úradu a postavenie rómskej agendy v rámci štátu, odborná verejnosť aj samotné rómske komunity mali byť o dôvodoch a cieľoch týchto krokov informované včas a zrozumiteľne.
Práve úlohou odborného tímu na čele so splnomocnencom nie je iba pripravovať alebo pripomienkovať zmeny, ale aj vysvetľovať ich dopady, viesť odbornú diskusiu a vytvárať priestor pre otázky a pripomienky. Ak dnes mnohí ľudia nerozumejú dôvodom pripravovaných zmien, je legitímne pýtať sa, či komunikácia zo strany úradu bola dostatočná.
Transparentnosť totiž nie je nadštandard. Je to základný predpoklad dôvery medzi štátom a občanmi. Verejnosť má právo vedieť, prečo sa menia pravidlá, aké budú ich dôsledky a aké ciele sa nimi sledujú.
Popri otázkach smerovaných na štát a jeho inštitúcie by sme si však mali položiť aj jednu nepríjemnú otázku smerom k sebe.
Po takmer tridsiatich rokoch budovania rôznych štruktúr, projektov, rád, stratégií a zastúpenia sa stále ukazuje, že Rómovia na Slovensku nemajú dostatočne silný a jednotný hlas, ktorý by bol prirodzeným a rovnocenným partnerom štátu pri diskusii o zásadných rozhodnutiach.
Nejde o zlyhanie jednotlivcov. Mnohí odviedli a odvádzajú poctivú prácu. Ide však o zlyhanie našej schopnosti vytvoriť dlhodobo rešpektovanú reprezentáciu, ktorá by dokázala formulovať spoločné postoje, obhajovať záujmy komunít a vstupovať do dialógu so štátom z pozície partnera.
Výsledkom je stav, ktorý mnohí poznajú z minulosti – o rómskych témach sa často rozhoduje bez dostatočnej účasti samotných Rómov. Nie preto, že by medzi nami neboli schopní ľudia, ale preto, že ich hlas zostáva roztrieštený, oslabený osobnými ambíciami, vnútornými spormi a neschopnosťou vytvárať širší konsenzus.
Možno práve pripravované zmeny štatútu Úradu splnomocnenca ukazujú viac než len administratívnu úpravu. Ukazujú aj zrkadlo stavu rómskej reprezentácie na Slovensku.
Ak sa dnes pýtame, prečo sa o takýchto zmenách rozhoduje bez širšej verejnej diskusie, mali by sme sa zároveň pýtať, prečo sme si za tri desaťročia nedokázali vytvoriť takú silu hlasu, ktorú by štát nemohol obísť.
Pretože tam, kde chýba silný partner, rozhodujú iní. A potom sa opäť vraciame k pocitu, ktorý Rómovia na Slovensku poznajú príliš dobre – že sa rozhoduje o nás bez nás.
A práve v tom môže byť najväčšie ponaučenie celej tejto situácie.


Neustále sa hranie so slovíčkami a skrytými... ...
Celá debata | RSS tejto debaty