Rómovia

Spomienka, ktorá vonia domovom.

Nedeľa u babky bola vždy výnimočná. Spomínam si na nádheru jej domu, na vône, ktoré sa šírili už od rána, na servis a pestrosť jednoduchých, a pritom výnimočných jedál.

Všetko to v sebe nieslo históriu, kultúru a hrdosť Karpatských Lovarov.

Babka si neskutočne strážila obedovú súpravu. Používala ju výlučne v nedeľu a počas sviatkov. Na stole bol vždy biely, vyškrobený obrus, jedálenský servis a poriadok, ktorý nebol chladný – bol dôstojný. Na stole nechýbala polievka s domácou cestovinou, mäso, vždy dusená príloha a koláč. Nie pre okázalosť, ale preto, že nedeľa si to zaslúžila.

Ten obraz mám dodnes pred očami tak reálny, akoby som tam sedel znova. Veľký stôl, rodina pokope, pokoj v dome. Tá atmosféra ma formovala ako človeka, ako chlapa. A viem, že na to nikdy nezabudnem.

Babka vždy sedela pri kraji stola, bližšie ku dverám do kuchyne. Vstávala, dopĺňala taniere, sledovala, či je každý najedený. Starala sa o nás bez veľkých slov, prirodzene, s láskavosťou. Ten pocit domova a jednoty bol vzácny.
Pri stole sa vždy rozprávalo o histórii rodiny, o živote rodu, o tom, odkiaľ pochádzame. Neboli to nudné príbehy – práve naopak. Fascinovali ma. Počúval som a učil sa. Po obede sa často hrali obľúbené piesne mojej starkej – Halgato, ťahané, pomalé piesne, ktoré v sebe niesli smútok aj hrdosť zároveň.

Bolo to krásne obdobie. A ja by som každému prial mať také detstvo a také spomienky.
Možno vás dnes inšpirujem aj niečím konkrétnym – receptom mojej starkej. Jedným z jednoduchých, no symbolických jedál bol tradičný lovarský koláč mejiny.

Lovarský koláč Mejiny.
Ide o koláč z riedkeho kysnutého cesta, plnený tvarohom, pečený z oboch strán – jednoduchý, sýty a úprimný.

Ingrediencie (cesto):
500 g hladkej múky
250 ml vlažného mlieka
25 g čerstvého droždia
1–2 lyžice cukru
štipka soli
Plnka:
250 g jemného tvarohu
cukor podľa chuti

Postup:
Vo vlažnom mlieku rozpustíme droždie s cukrom a necháme vzísť kvások.
Pridáme múku, soľ a vymiešame riedke kysnuté cesto. Necháme kysnúť približne 45–60 minút.
Z cesta tvarujeme menšie bochníky, ktoré naplníme tvarohovou plnkou a jemne uzavrieme a rozvaľkáme na tenkú placku.
Pečieme na suchej panvici (alebo platni) z oboch strán dozlatista.
Po upečení môžeme potrieť maslom a jemne posypať cukrom.
Nie je to len koláč. Je to spomienka.

A možno sa dnes len treba na chvíľu zastaviť. Možno sa len obzrieť okolo seba. Lebo to skutočné bohatstvo nie je ďaleko. Je blízko. Možno v spomienke. Možno pri stole. Možno v susedovi, ktorý je sám.
Možno v starom človeku, ktorý si ešte pamätá časy, keď sa nedeľa prežívala, nie len prečkala. Možno v niekom, kto by si rád sadol k stolu, vypil polievku a len chvíľu nebol ticho.
Nedeľa nás neučí variť lepšie jedlá. Učí nás byť spolu. Počúvať. Pamätať si, odkiaľ pochádzame. A vážiť si ľudí, ktorí nás formovali – tak, ako moja babka formovala mňa.

Ak si dnes upečiete mejiny, možno to nebude len koláč.
Možno to bude malý návrat domov.