Rómovia

V škôlke dieťa nedostalo obed. Systém zlyhal. Rodičia zlyhali. Starostlivosť zlyhala. A uprostred toho všetkého je dieťa – malé stvorenie, ktoré nikoho nezaujíma. Hladné, zmätené, smutné.

Toto dieťa je budúcnosť našej krajiny. Mohlo by vyrásť na lekára, učiteľa, vedca, kuchára… dnes je však len obetou zlyhania dospelých a systému.

A tu prichádza kľúčová otázka: zabudli sme na etický kódex. Nie ten na papieri, nie zákony, nie predpisy – ale vnútorný hlas, ktorý hovorí, čo je správne.

Predstavte si krvácajúceho človeka na ulici. Nemá vyplatené poistenie, nemá nič. Prejdete okolo? Alebo mu podáte prvú pomoc? Tento moment rozhoduje o tom, kým sme. Nie ako občania, nie ako úradníci, ale ako ľudia.
Byť človekom je výnimočné. Znamená to vnímať hodnoty, vzdelávať sa, chápať druhých a konať podľa súcitu, aj keď je to náročné.

Nehľadajme hrdinstvo vonku – začnime od seba. Možno to začne jednoducho – ženou, ktorá si sadne v autobuse a ponúkne miesto staršiemu človeku, alebo človekom, ktorý dá niekomu pocítiť, že je videný a dôležitý!

Prestali sme si vážiť učiteľa. Úcta k nemu nie je len o tom, že sedím v lavici a opisujem poznámky z tabule. Je to o postavení, vzťahu, vnímaní, cibrívaní charakteru a správania. Bez tejto úcty sa stráca schopnosť spoločnosti formovať svoje hodnoty a budúcnosť.

Etika nie je len vnútorný kompas jednotlivca. Je hodnotou, na ktorej môže stáť celá spoločnosť. Ministerstvo školstva, ministerstvo kultúry a hlava štátu by mali byť hlavnými piliermi budovania a ochrany človečenstva a ľudskosti. Takáto spoločnosť dokáže viesť krajinu a národ k lepšej budúcnosti – k budúcnosti, kde žiadne dieťa nebude hladovať, žiadny človek nebude opustený a hodnoty ľudskosti nebudú len prázdnym slovom na papieri.

A ešte jedna zásadná vec: máme trest za porušenie zákona, ale nie za porušenie etiky. Neetické správanie, ktoré nenarušuje písaný zákon, často prechádza bez trestu – a predsa poškodzuje spoločnosť, vzťahy, deti, učiteľov a kultúru dôvery.

Vedie nás to k otázke: vieme uvažovať o pravde v širšom kontexte, dokážeme vidieť dôsledky konania, ktoré nie je trestné, ale je škodlivé?

Naša budúcnosť závisí od toho, ako sa správame k tým najzraniteľnejším, ako si vážime učiteľov a každého, kto formuje mysle a srdcia ďalšej generácie, a ako dokážeme budovať etiku aj mimo písaných pravidiel.

Etický kódex nie je len dokument – je to hodnota, ktorá má moc meniť spoločnosť. Ak ho začneme rešpektovať a uplatňovať – od každodenných maličkostí po rozhodnutia najvyšších autorít – máme šancu vytvoriť krajinu, kde ľudskosť, dôstojnosť a vzdelanie nie sú luxusom, ale základom spoločnosti.