Rómovia

Publikácia Šaj pes dovakeras – Môžeme sa dohodnúť, vydaná v tomto roku Nadáciou Dobrá Vila Kesaj, predstavuje prelomový dokument v slovenskom jazyku. Otvára dvere do sveta, ktorý je pre mnohých stále nepoznaný, tabuizovaný a často aj obávaný.

Rómovia patria medzi najmenej prebádané menšiny sveta. Žijú na všetkých kontinentoch a počas stáročí im boli pripisované rozličné pozitívne aj negatívne vlastnosti. Na jednej strane boli vnímaní ako výborní remeselníci, hudobníci, kováči či pomocníci na statkoch. Na druhej strane sa s nimi spájali stereotypy o veštení, podvodoch či živote na okraji spoločnosti. Tento obraz bol v mnohých krajinách podobný bez ohľadu na to, či išlo o kočovných alebo usadených Rómov.

Publikácia však nejde po povrchu. Neponúka lacné frázy ani politické heslá. Otvára jazyk, historické fakty, básne a autentické pohľady na život Rómov – kedysi označovaných ako Cigáni – a zároveň ukazuje vzťah majority k rómskej komunite počas rôznych historických období.

Z českého originálu Šaj pes dovakeras – Můžeme se dohodnout z roku 2002 publikáciu do rómskeho a slovenského jazyka preložili Anna Koptová a Martina Horňáková. Toto prvé vydanie vydala nadácia Dobrá Vila Kesaj, čím vzniklo významné dielo sprístupňujúce rómsku históriu, jazyk a kultúrnu pamäť širšej verejnosti.

Práve v tom spočíva jej hodnota. Čitateľ v nej nenájde iba texty, ale živé príbehy ľudí, ktorí po stáročia žijú vedľa nás. Príbehy bolesti, hrdosti, chudoby, talentu, odmietania aj túžby po rešpekte a dôstojnosti.

Veľký kus práce v tejto oblasti odviedla Milena Hübschmannová, ktorej celoživotná snaha o zachovanie rómskeho jazyka a kultúry je dnes mimoriadne vzácna. Jej práca nebola len akademickou činnosťou, ale mostom medzi svetmi, ktoré sa často nevedeli navzájom počúvať.

Šaj pes dovakeras – Môžeme sa dohodnúť je preto viac než len publikácia. Je to pomôcka na pochopenie sveta, ktorý mnohí ľudia nevedia vysvetliť, pretože ho nikdy skutočne nespoznali. Pozorný čitateľ v nej objaví odpovede na otázky o identite, jazyku, histórii aj o tom, prečo sú vzťahy medzi majoritou a Rómami dodnes citlivou témou.

A možno práve v tom spočíva najväčší význam tejto knihy – v snahe, aby sme sa dokázali nielen rozprávať, ale aj pochopiť. Pretože „šaj pes dovakeras“ neznamená iba „môžeme sa dohodnúť“. Znamená aj to, že ešte stále existuje priestor počúvať sa navzájom.