Rómovia

Poznal som jedno dievča.
Tiché, citlivé, premýšľavé. V škole nijako zvlášť nevyčnievalo – až na jednu vec. Bolo iné. A to niekedy stačí.

Stačil jeden komentár.
Potom druhý.
A potom ďalšie.
Najprv to boli poznámky, ktoré sa dali prehltnúť.
Neskôr slová, ktoré sa usádzali hlboko v hlave.
Až napokon prišli tie, po ktorých sa človek začne pýtať, či s ním nie je niečo zle.

Dievča sa začalo uzatvárať.
Prestalo sa hlásiť. Prestalo veriť sebe.
A bolo veľmi blízko k tomu, aby sa psychicky zlomilo.
Najťažšie na tom bolo, že ľudia, ktorí tie slová vyslovili alebo napísali, na ne možno už dávno zabudli.
Ale ona ich nosila v sebe každý deň.

Našťastie, v jej živote zasiahol niekto múdry.
Niekto, kto jej nepovedal, že

„to má ignorovať“.

Ale niekto, kto jej pokojne vysvetlil, že slová, ktoré ubližujú, nikdy nehovoria o tom, na koho mieria – hovoria o tom, kto ich vysloví.
A práve vtedy sa začalo niečo meniť.

Asi každý z nás sa už stretol s tým, že svet okolo nás nie je vždy spravodlivý.
Intrigy, neprajnosť, závisť, zloba a slovné útoky bez slušnosti sa stali – najmä na sociálnych sieťach – bežnou súčasťou každodennosti.
Mnohí ľudia sa v takých situáciách nevedia brániť.
Frustrácia z bezmocnosti vie byť veľmi ťaživá.
Útoky prichádzajú z rôznych strán – v škole, v práci, na ulici. Stretávame sa s nimi takmer všade.

Tieto slová však nechcem písať ako sťažnosť.
Chcem ich napísať ako povzbudenie.

V marketingu platí jednoduché pravidlo:

Keď predáš produkt, je to obchod.
Keď sa zákazník vráti, je to dôvera.
Keď ťa odporúča ďalej, vybudoval si značku.

Presne rovnako je to aj v živote.
Ľudia, ktorí na teba útočia, s tebou nikdy nič nevytvorili.
Nemajú dôveru. Nemajú hodnotu.
Majú len hlas.
A hlas bez obsahu je len hluk.

Keď vás niekto napáda – slovne alebo inak – je to znak prehry.
Ale nie vašej.
Je to prehra tej druhej strany.
Zostáva jej už len hlas.
Hlas kriku, ktorý je často na úrovni primitívnosti a prázdnoty.

Nemá nič zaujímavejšie, nič hodnotnejšie, než hovoriť o vás.
A možno ten najväčší úpadok ich vlastnej hodnoty je práve v tom, že niekde v hĺbke duše vedia, že sú natoľko prázdni, že sa musia neustále zaoberať niekým iným.
Vami.

Preto verím, že mnohí z vás pochopia jednu dôležitú vec:
útoky na sociálnych sieťach sú v skutočnosti reklamou pre vás. Znamením, že ste viditeľní.
Že niekam smerujete.
Že stojíte za pozornosť – aj keď je nepríjemná.
A to vás neposúva dozadu.
To vás posúva k možnostiam, o ktorých ste možno ani netušili.

„Ak o vás hovoria, znamená to, že ste viditeľní. A viditeľnosť je začiatok veľkých vecí.“

Ivan Hriczko