Róm nie je problém. Problém je nepoznanie.
Keď sa povie „Róm“, mnohým automaticky napadne špina, kriminalita, chudoba, hluk, iná farba pleti či vlasov.
Tento obraz je však skratkou. A skratky v spoločnosti vždy spôsobujú viac škody než úžitku.
Róm nie je sociálny jav.
Róm je národ – a na území dnešného Slovenska žije viac ako 700 rokov. Prvé historické zmienky nachádzame už na Spiši. Neprišli včera. Neprišli „na skúšku“. Sú tu dlhšie, než si mnohí uvedomujú.
Rómovia nie sú jednoliata masa
Jedna z najväčších chýb majority – a paradoxne aj časti samotných Rómov – je predstava, že ide o homogénnu skupinu. Nie je to pravda.
Na Slovensku žijú rôzne rómske skupiny, napríklad:
Olašskí Rómovia
Sinti
Rumungri
Lovari, karpatskí Lovari
Kalderaši
Svetskí Rómovia
Majú spoločné pomenovanie „Róm“, ale líšia sa jazykom, správaním, výzorom, hodnotami, hudbou, tancom, kuchyňou aj tradíciami. Sú rozdielni rovnako, ako sú rozdielni Slováci z Oravy, Zemplína či Bratislavy.
Tieto rozdiely sú však dlhodobo tabuizované:
zo strany Rómov často ako forma ochrany identity,
zo strany majority ako snaha „zjednodušiť problém“.
Výsledok?
Chaos, strach a nepoznanie.
700 rokov spolužitia nie je náhoda.
Rómovia a majorita tu spolu žijú stáročia – často v napätí, často v pokoji, ale nikdy oddelene.
Drvivá väčšina Rómov na Slovensku sú kresťania. Kultúra, hudba, spev a remeslá sa po stáročia prirodzene prelínali so slovenskou, maďarskou, nemeckou či židovskou tradíciou.
Práve hudba a kultúra ukázali, že spolužitie je možné bez konfliktu.
Otázka znie:
Ak to išlo v kultúre, prečo by to nemohlo ísť aj v iných oblastiach života?
Minulosť zmeniť nevieme. Budúcnosť áno.
Druhá svetová vojna, Slovenský štát, povojnové zásahy aj socialistické experimenty zanechali hlboké jazvy – na oboch stranách.
História nám priniesla dobré aj zlé.
Dedičstvo predkov by sme však nemali zabetónovať.
Dôležitejšia je budúcnosť Slovenska.
A práve tu prichádza kľúčová otázka:
Čo je pre Slovensko lepšie –
pracovať s tým, čo tu 700 rokov máme a vieme spolu existovať,
alebo opäť experimentovať?
Realita, ktorú si nechceme priznať
Slovensko čelí:
silnej emigrácii mladých ľudí,
nízkej pôrodnosti,
starnutiu populácie.
To nie sú pocity. To sú tvrdé demografické fakty.
Podľa Atlasu rómskych komunít žije na Slovensku približne 450 000 Rómov. Áno, je to nepresný údaj – ale je to jediný oficiálne akceptovaný odhad vládou aj Európskou úniou.
Nikto však nepočíta:
miešané rodiny,
plne integrovaných Rómov,
„neviditeľných“ Slovákov, ktorí majú rómsku identitu v rodinnej histórii.
Ak by sme sa priblížili k číslu 1 000 000, bola by to katastrofa?
Alebo skôr obrovský potenciál, ktorý ignorujeme?
Farba pleti je precenená 😁
Ak dnes hovoríme o budúcnosti Slovenska, mali by sme hovoriť o Slovákoch bez ohľadu na farbu pleti.
Pretože farba je biologický detail – nie civilizačné kritérium.
Skutočná otázka neznie:
„Koľko ich je?“
Ale:
Prečo sme sa dostali do bodu, keď vlastných ľudí nechceme?


Panebože, len to nie ..... radšej zbalím kufre... ...
Trkvas si nepreštuduje Atlas rómskych komunít.... ...
dedic to ako si prišiel na také tvrdenie? __... ...
Problém je, že hoci v SR je najvyšší podiel... ...
Celá debata | RSS tejto debaty