Rómovia

Keď dnes počujeme slovo „Rómovia“, často zaznie viac emócie než poznania.
Slovo sa používa ako skratka, nálepka, zjednodušenie.

Lenže rómsky národ nie je jednoliaty. Je to súbor historických skupín, ktoré sa vyvíjali na rôznych územiach, pod rôznymi politickými a kultúrnymi vplyvmi.

Príchod do Uhorska
Prvé písomné zmienky o Rómoch na území dnešného Slovenska pochádzajú z 15. storočia. Rómske skupiny prichádzali postupne z Balkánu cez územia Byzancie a Osmanskej ríše. V Uhorsku získavali ochranné listiny, vykonávali remeslá, kováčstvo, hudbu a vojenské služby. Neboli „ľudia bez miesta“. Boli súčasťou hospodárskeho systému krajiny.

Reformy Márie Terézie
V 18. storočí prišli asimilačné opatrenia panovníčky Mária Terézia a jej syna Jozefa II.
Zákazy kočovania, odoberanie detí, zákaz používania rómskeho jazyka či tradičného odevu – všetko s cieľom „prevychovať“ Rómov na usadené obyvateľstvo.
Už vtedy štát rozhodol, že problémom nie je chudoba, ale identita.

Nemecký vyhladzovací systém
Počas druhej svetovej vojny sa Rómovia stali obeťou rasovej ideológie nacistického Nemecka. V koncentračných táboroch, vrátane Auschwitz II-Birkenau, boli systematicky vraždení v rámci genocídy, ktorú Rómovia nazývajú Porajmos.
Tisíce rómskych rodín zo Slovenska zmizli bez mena, bez hrobu, bez spravodlivosti.

Asimilácia po roku 1948
Komunistický režim priniesol násilné usadzovanie, zákaz kočovania a rozbíjanie tradičných štruktúr. Rodové autority stratili význam, prirodzené ekonomické modely boli zrušené. Štát zamestnal, ale zároveň kontroloval.

Ekonomická segregácia po roku 1989
Po zmene režimu prišla privatizácia a kolaps priemyslu. Rómske komunity, ktoré boli závislé od štátnych zamestnaní, stratili príjmy ako prvé. Mnohé rodiny sa ocitli na okraji ekonomického systému – v izolovaných osadách a extrémnej chudobe.
Niektorí hovoria o „ekonomickej genocíde“ – nie fyzickej, ale sociálnej.

Prečo „Rómovia“ a nie „cigáni“?
Slovo „Róm“ v rómskom jazyku znamená človek, muž, príslušník národa.
Označenie „cigán“ je historicky cudzie a často pejoratívne.
Názov, ktorý si národ dáva sám, je aktom dôstojnosti a hrdosti.

Rod a vnútorná štruktúra
Vo vnútri rómskej spoločnosti vždy existovala silná rodová štruktúra.
Rod nebol iba priezvisko. Bol to systém sociálnej kontroly, solidarity, prestíže a ochrany.
Manželstvá sa tvorili s ohľadom na rodové línie a vnútornú hierarchiu.
Pokračovanie rodu bolo povinnosťou voči predkom.
Jazyk bol nositeľom identity. Strata jazyka znamenala stratu pamäti.
Hudba bola mostom medzi majoritou a Rómami – Rómski muzikanti vytvárali regionálnu kultúru a dodnes ovplyvňujú folklór a populárnu hudbu.

Hlavné rómske skupiny
Rumungri – juh a stred Slovenska, časť Spiša, Gemer; historicky usadení, jazykovo ovplyvnení slovenčinou či maďarčinou.
Lovári (karpatská vetva) – od Užhorodu po Košice; obchodníci, hudobníci, rodová hrdosť, pracovitosť.
Olašskí Rómovia – pôvod Rumunsko, silná hierarchia vajdu, kočovníci.
Sinti – nemecký kultúrny vplyv, od Medzeva po Tatry.
Rusínske komunity – severovýchod Slovenska, historický kontakt s rusínskou menšinou a pravoslávnou tradíciou.
Miešané rodiny – Rómovia s nemeckým, židovským alebo iným majoritným pôvodom; často „neviditeľní Rómovia“.

V Košiciach už v 17. a 18. storočí vlastnili Rómovia pôdu a žili na svojich pozemkoch. Až do roku 1975 a následne ich asanovali do panelových blokov, čím sa rozpadla prirodzená sociálna štruktúra.

Súčasnosť: „opustení“
Po roku 1989 vznikla realita, ktorú môžeme presne pomenovať: opustení!
Ide o ľudí, ktorí viac ako štvrťstoročie žijú v chorobách, špine, chudobe a strachu, často v izolovaných osadách.
Slovo „opustení“ nie je urážkou – je presné. Pomenúva stav, ktorý nevznikol z viny národa, ale z kombinácie historickej diskriminácie, segregácie a zlyhania sociálnych systémov.

Čo nás spája
Napriek rozdielom mnohé rómske komunity spája kresťanská viera – katolícka, gréckokatolícka alebo evanjelická.
Viera nebola len náboženstvom, ale oporou v čase prenasledovania, chudoby a nespravodlivosti.

Rómsky národ nie je homogénny.
Je to súbor historických a regionálnych skupín, každá so svojou identitou, hodnotami a skúsenosťou.
Rozdielnosť nie je rozdelenie!
Je to historická pravda a dôstojnosť!

Môj rod, moja skúsenosť
Pochádzam z rodu miešaných Karpatských Lovárov.
V našom rode sa vždy hovorilo:

„Meno je viac než peniaze.“
Slovo malo váhu. Dohoda bola záväzkom. Hanba jedného padala na celý rod.
Naši starí otcovia obchodovali, cestovali, pracovali. Neprosili – ponúkali hodnotu. Učili nás, že česť sa nezdedí, česť sa buduje a potvrdzuje každý deň.
Záver
Rómsky národ nie je homogénny!
Je to súbor historických a regionálnych skupín, každá so svojou identitou, hodnotami a skúsenosťou.
Som miešaný Karpatský Lovár.
Nie preto, že by som sa chcel odlišovať, ale preto, že nesiem meno svojho rodu – a to meno zaväzuje. Česť sa nezdedí – česť sa musí každý deň potvrdzovať.