Dlhodobo sa na Slovensku rozprávame o nezamestnanosti, sociálnom vylúčení (Rómovia v osadách) a nedostatku pracovnej sily ako o oddelených problémoch.
Štát ich rieši cez rôzne rezorty, programy a výzvy, mnohokrát nefunkčné mikroprojekty.
Výsledok však poznáme: ľudia bez práce ostávajú bez práce, firmy bez ľudí a štát bez výsledkov.
Možno teda nenastal čas položiť si jednoduchú, ale zásadnú otázku:
čo ak je problém v tom, že prácu stále vnímame ako sociálnu agendu, a nie ako ekonomický produkt?
Úrady práce ako relikt minulosti.
Úrady práce dnes fungujú predovšetkým ako:
evidenčné miesta,
distribútori dávok,
administratívne uzly.
Len okrajovo ako aktívni sprostredkovatelia práce.
Nemajú motiváciu, nástroje ani flexibilitu správať sa ako partner firiem či jednotlivcov. A už vôbec nie ako organizátor životnej zmeny človeka bez práce.
Myšlienka:
Centrum obchodu s prácou
Zamýšľam sa nad konceptom, ktorý by odvážne doplnil alebo postupne nahradil dnešné úrady práce:
Centrá obchodu s prácou
Poloverejné, polopodnikateľské inštitúcie pod gesciou Ministerstva práce, fungujúce v sieti po celom Slovensku.
Nie ako sociálne úrady.
Ale ako miesta, kde sa práca reálne „predáva a kupuje“.
Čo by centrum robilo inak
Centrum by neponúkalo jednu službu.
Ponúkalo by balík:
adaptačný a pracovný tréning,
prepojenie na konkrétne pracovné miesta,
dočasné alebo prechodné bývanie,
mentoring, sociálnu a finančnú gramotnosť,
aktívnu spoluprácu s firmami a obcami.
To všetko v jednom systéme, pod jednou strechou.
Klient ako platiaci partner, nie pasívny príjemca.
Zásadná zmena myslenia:
Človek bez práce by nebol len „poberateľ pomoci“.
Bol by klientom centra.
časť služby by bola hradená štátom,
časť by sa splácala z budúcej mzdy,
centrum by malo ekonomickú motiváciu, aby klient uspel.
👉 Ak klient pracuje, centrum funguje.
👉 Ak klient zlyhá, centrum nesie dôsledky.
Prečo je to výhodné pre všetkých
Pre štát:
menej dávok, viac daní,
reálna integrácia cez prácu,
merateľné výsledky, nie projekty do šuplíka.
Pre firmy:
pripravení a preverení zamestnanci,
nižšie náklady na fluktuáciu,
partner, ktorý preberá časť rizika.
Pre jednotlivca:
práca, bývanie a stabilita v jednom kroku,
dôstojnosť namiesto almužny,
jasná cesta k samostatnosti.
Pre koho je tento model určený
mladí ľudia bez praxe,
dlhodobo nezamestnaní,
ľudia z vylúčených komunít,
návraty zo zahraničia,
absolventi bez uplatnenia.
Nie pre každého.
Ale pre tých, ktorí chcú pracovať, no nemajú odkiaľ začať.
Je Slovensko pripravené na takúto reformu?
Tento model si vyžaduje:
odvahu priznať, že súčasný systém nefunguje,
spoluprácu štátu, samospráv a firiem,
opustenie ideológie a návrat k výsledkom.
Nejde o privatizáciu sociálneho systému.
Ide o jeho zefektívnenie cez ekonomickú logiku.
Ak dokážeme obchodovať s energiami, emisiami či dátami,
prečo sa stále bojíme obchodovať s prácou – férovo, transparentne a s cieľom zamestnať človeka?
Možno je čas prestať opravovať nefunkčné úrady práce a začať budovať Centrá obchodu s prácou.
Nie ako experiment.
Ale ako nový pilier modernej sociálno-ekonomickej politiky Slovenska.


7. Etické riziká Najcitlivejšia oblasť: ... ...
Takýto systém by vyžadoval: nové zákony o... ...
2. Riziko zadlžovania klientov Model, kde si... ...
V článku mi chýbali riziká,tak som sa opýtal... ...
Celá debata | RSS tejto debaty